-
VEDIEŤ, ČI NEVEDIEŤ?
To je otázka. Už dlho som nad touto témou premýšľala. Jednak preto, že som s ňou pred nejakým časom sama bojovala, ale taktiež preto lebo sa tak nejak vždy riešila, rieši a pravdepodobne aj riešiť bude. Čo tým vlastne myslím? Keď príde niekto tretí Ide o to, či keď sa s nami niekto rozíde (alebo sa rozchádzame my), je lepšie odkryť to, že je v tom niekto iný, tretí. Nový, alebo aj staronový. To je v zásade jedno. Dlho som to zvažovala, z rôznych uhlov pohľadu, počúvala, čo hovoria blízki ľudia okolo mňa, a zároveň sa na to opýtala v otvorenej otázke na sociálnych sieťach. Prečo? Pretože ma zaujímalo ako to bežne človek vidí a aké má k tomu dôvody.…
-
V SEBE
Kde začať? Sedím a premýšľam. Kde začať? Začiatok je koniec. Koniec je začiatok. V poslednej dobe som nemala potrebu zdieľať. Nikde a nič. Obvykle sa mi to stávalo v obdobiach, kedy mi nebolo dobre a nemala som síl na to, aby som sa prinútila k životu. Nemala som chuť písať a už vôbec nie zdieľať. Tentokrát je to prvý krát inak. Nemám chuť zdieľať, ale nie je to preto, že by mi bolo zle. Ani neviem, kde začať. Neviem, čo všetko napísať, aby to dávalo zmysel. Niektoré veci, ktoré sa dejú, sa veľmi ťažko popisujú ostatným. Pochopiť ich môže len ten, čo ich sám prežil. Stalo sa veľa vecí, ktoré by som na jednej strane…
-
VŽDYCKY ON
Tento článok je pre mňa asi najviac osobný zo všetkých, ktoré som kedy napísala. Písala som ho s prestávkami, pretože to naraz nešlo. Zároveň je to článok, počas ktorého písania som veľa plakala. Popisuje totiž obrovský kus z príbehu môjho života. Mnoho z vás ho so mnou žilo. Mnohých z vás, sa to dotklo, aj keď o tom možno vôbec neviete. Naopak, mnohí ste to vedeli ešte skôr, než ja sama. Nasledovné dva odstavce patria vám, moji najbližší, moja rodina, vy, čo ma osobne poznáte a presne viete, o kom v článkoch píšem, aj keď tie osoby nikdy nenazvem pravým menom. Dopredu vás žiadam o pochopenie a nesúdenie. Viem, že budete určite naštvaní, možno ma budete odcudzovať, no…
Mohlo by se vám také líbit
A DOSŤ!
-
A DOSŤ!
O tom, ako ísť ďalej. Intro Za posledných deväť mesiacov som brala ohľad na to, čo sem napíšem a nenapíšem, pretože mi záležalo na tom, aký to bude mať dopad na človeka, ktorého som ľúbila. Pretože sa ho to proste (do)týkalo. Robila som to počas nášho vzťahu, a taktiež tri mesiace po ňom. Táto fáza končí. Už to budem zase ja, bez cenzúry, presne tak, ako to cítim. Presne tak, ako to sama vidím. Ďakujem, že ste ma v tom podporili. Za posledný, dajme tomu mesiac, sa toho udialo mnoho. Ako vždy. Stále sa niečo deje. Okolo mňa, ale ešte viac vo mne. Celé tri mesiace od rozchodu sa tak nejak…
Mohlo by se vám také líbit
VŽDYCKY ON
-
KONCE A ZAČIATKY
Je piatok. Teda nie, vlastne už je sobota. Je jedna ráno a ja revem. Konečne revem. Prišlo to na mňa, ako prívalové dažde na územie Česka a Slovenska, pred dvoma týždňami. Konečne sa zo mňa vyplavuje niečo, čo som v sebe držala niekoľko mesiacov. Tak som to už potrebovala! Nič konkrétne sa nestalo, proste to len tak z ničoho nič prišlo. Neviem, či to môžem pripisovať akupunktúre a zázračným bylinkám, alebo je to len placebo efekt. Každopádne, je to strašná úľava. Keby som sa chcela cítiť za to trápne, tak to určite nepíšem a nezdieľam celému svetu. Celému internetu, možno ľuďom, ktorých môžem pokojne zajtra stretnúť v kancelárii. Ľuďom, ktorí ma majú radi a presne…
-
ÚPLNÍ CUDZINCI
Pred pár dňami som sa pýtala vás, čitateľov mojich článkov, ktorú z dvoch tém pre ďalší článok, by ste vybrali. (Mimochodom, je strašne skvelý pocit môcť napísať, že mám čitateľov, ďakujem!) Cudzinci alebo pozornosť. Vybrali ste pozornosť. Článok na tému pozornosť mám čiastočne napísaný a určite sa tu objaví. No posledné dni mám plnú hlavu myšlienok, ktoré súvisia s cudzincami. A ako to tak v živote chodí, autor vždy premieta do svojej tvorby to, čo s ním v tej danej chvíli rezonuje najviac. Preto dnešný článok bude o úplných cudzincoch. V priebehu života stretávame kopec cudzincov a nemyslím tým ľudí, ktorí pochádzajú z inej krajiny a hovoria neznámym jazykom. Myslím tým ľudí, ktorí si žijú svoje životy, paralelne…
-
WAKE UP AFTER BREAK UP
Už sú to dva mesiace od rozchodu. Boli to za dlhú dobu tie najnáročnejšie mesiace, aké som zažila. Prvý krát ma niečo dokázalo ovplyvniť natoľko, že som nemohla spať, občas nemala silu pripraviť si vôbec niečo, čo by som mohla zjesť, a ani nehovorím o tom, že som sa nedokázala sústrediť na pracovné úlohy, ktoré som mala pred sebou. Vždy v nejakej náročnejšej životnej situácii, som zažívala niečo z vyššie vymenovaného. Ale všetko dohromady? To sa mi stalo prvý krát. Tento stav je teda poriadny humus a neprajem ho zažiť naozaj nikomu. FÁZY, FÁZY, FÁZY A NÁŠ „OBĽÚBENÝ“ ČAS Konečne sa zase začínam cítiť normálne. Začínam sa vracať moje staré dobré ja.…
-
OFFLINE
Dnes Väčšinu týchto riadkov som si poznamenala asi tak pred mesiacom. Musím ich trochu updatovať, pretože dnes tiež vidím niektoré veci inak. Reálnu realitu, taká, aká je. Už na nič nečakám. Nepredstavujem si, že sa zrazu stane niečo, čo všetko zvráti. Nečakám, že človek, na ktorom mi tak strašne záleží, sa zrazu prebudí, a príde s tým, aby sme to ešte skúsili. Ešte pred týždňom som mala nádej. Happyend ako z filmu sa v tomto prípade nekoná. Veľmi rýchlo ma vymenil ako o číslo väčšie topánky zo Zalanda. To je realita. Staviam sa k tomu čelom. Staviam sa na vlastné nohy, dvere minulosti zamykám a kľúč nechávam zmiznúť, podobne ako zvykol zmiznúť Harry Potter, za pomoci…
-
AND JUST LIKE THAT…
…odbila polnoc. Práve som prišla domov a aj keď som extrémne unavená, čo v tejto dobe strašne vítam, nejdem spať. Možno si zajtra budem nadávať, ale chcem písať a zdieľať. Nie len preto, že sa ma okolie pýta, kam sa podeli moje pravidelné články. Sadám na sedačku, zhlboka sa nadýchnem a pozriem sa okolo seba. Nie som nadšená tým, čo vidím. V mojom byte to aktuálne vyzerá podobne, ako na fotkách, z roku 1945, ktoré zachytávajú bombardovanie Hiroshimi, či Nagasaki. Neporiadok a chaos. Presne tak, ako v mojom živote. Už zase. Do detailov nepôjdem, na to ešte nie som pripravená, a ani to nie je to, prečo dnes píšem tento článok. O tom…
Mohlo by se vám také líbit
HRANICE
LÁSKA, KOMUNIKÁCIA, DÔVERA (1.ČASŤ)
NAJSMUTNEJŠIA TALIANSKA VEČERA
-
RAGAZZI
Pred nedávnom som bola so svojimi najbližšími kamarátkami na výlete v Turíne. Už tretí rok po sebe, sme spoločne vyrazili za hranice. Sľúbili sme si totiž, že to vždy raz za rok urobíme. Barcelona, Budapešť. Pravidelne raz ročne aj Bratislava, od kedy sa tam jedna z nás presťahovala. Dnes je dokonca na Bali. Práve som s ňou dotelefonovala. Chýba mi. Na ľudí v živote mám šťastie. Priateľky, ktoré som si našla kedysi, mi zostali až dodnes a dokonca som si našla aj v tomto veku nové, ktoré dnes považujem za blízke. Neverila som, že sa to dá. Vieš, myslím také tie, ktoré keď im zavoláš, že sa niečo pokašlalo, prídu a nenechajú ťa v štichu. Nikdy. A…
