PREPÁČ A ĎAKUJEM

Predtým, než zverejním prvý článok, tak ešte musím napísať tento. Teda nemusím, ale chcem. Je venovaný všetkým ľuďom, o ktorých budem vo svojich článkoch písať. Netuším, či si niekto z nich nejaký niekedy prečíta. V prípade, že áno, môže sa v ňom nájsť. A môže sa ho/jej dotknúť. Povedala by som, že je veľmi pravdepodobné, že sa tak stane.  

Ako som už avizovala, budem písať o sebe a mojich vlastných interakciách s nimi. S ľuďmi, ktorých v živote mám. S ľuďmi, ktorých som v živote mala, no už nemám. Budem písať o ľuďoch, ktorých som milovala, alebo stále milujem. Aj o tých, ktorých som nemilovala, no začala som. A nemyslím tým len tú lásku medzi mužom a ženou. Budem písať o situáciách, v ktorých bolo veľa bolesti a žiaľu. Aj o tých druhých. O momentoch plných radosti, šťastia a vďačnosti. Budem o nich písať tak, ako sa stali. Tak ako si ich pamätám ja. Poviem ti, čo som vtedy cítila. Ty sa na ne budeš dívať mojimi očami. Skrz moje slová.

Pre Teba, čo ma budeš čítať:

Ak sa poznáme dobre, tak si pravdepodobne spojíš príbehy a prezývky s reálnymi postavami. Ak sa poznáme menej dobre, možno budeš tušiť. Ak sa nepoznáme, tak máš výhodu v tom, že môžeš popustiť uzdu svojej fantázii a postavy si vytvoriť v predstavách.

Dlho som rozmýšľala ako to spraviť. Aby tí ľudia, o ktorých to bude, zostali anonymní. Napadlo ma, že im zmením mená. Ale prečo by som mala meniť ľuďom mená? Čo ak by sa im nepáčili? Čo ak by to, so zmenením menom, už neboli oni? A tak som sa rozhodla, že im dám prezývky.

Som si istá, že si budeš často hovoriť: „ Ako sa mohol/la zachovať takto? Možno budeš mať chuť si obliecť kabát a ísť mu/jej jednu vraziť. A možno budeš chcieť prísť vraziť mne. Možno preto, že ťa budem strašne iritovať. Možno preto, aby som sa už konečne spamätala. Ver mi, že ja preto budem mať pochopenie a nebudem ťa za to súdiť. Či už sa poznáme, alebo nie. Môže sa stať to, že budeš chcieť ísť vraziť niekomu, koho máš v živote a nájdeš ho/ju medzi riadkami. Aj to je v poriadku. (Malá rada. Predtým, než to naozaj budeš chcieť urobiť, tak sa na to dobre vyspi. Ešte si to premysli.)

Každopádne, nech si ktokoľvek, prosím ťa o jednu vec. Nikoho, kto sa objaví v mojich článkoch nesúď. Nepíšem ti o nich preto, aby si si o nich niečo začal/a myslieť. Už vôbec nie niečo zlé. Píšem ti o nich preto, lebo inak by ani jeden z mojich riadkov nedával zmysel. Lebo boli, sú a budú dôležití. Pretože boli sú a budú darom, testom alebo trestom. A bezo sporu som i ja plnila, alebo plním, jednu z týchto rolí v ich životoch. Tak to proste v živote funguje. Veky vekov a na veky vekov. Amen.

Pre Teba, čo o Tebe budem písať:

Tento odsek je venovaný vám všetkým, o ktorých budem písať. Ale budem písať  v jednotnom čísle. Tak si prosím predstav, že hovorím priamo k Tebe.

Budem o tebe písať. Dobré aj zlé. Keď to bude zlé, nebude to preto, aby som ťa očiernila. Nemôžem predsa verejne očierňovať ľudí, ktorých mám, alebo som mala v živote. Boli, alebo sú to predsa moji ľudia. Tak ako ty. Takže to nemyslím zle. Aj keď napíšem niečo nepekné. Nechcem ti ublížiť. Už som ti odpustila. Všetko. Už sa na teba nehnevám, lebo by mi to už v ničom nepomohlo. Naopak, tá zášť, ktorú by som cítila, by ma zbytočne oberala o energiu, ktorú môžem investovať do vecí s významom. To ale neznamená, že súhlasím s tým, že tvoje správanie bolo v poriadku. Neznamená to, že niekedy zabudnem na tie chvíle utrpenia, ktoré si mi spôsobil/a.

Ďakujem Ti. Hovorí sa, že by sme mali každému poďakovať. Za to dobré, aj zlé. Pretože nás to v živote niekde posunulo.

JANUÁR 2023 (Aha, takže ja mám ďakovať niekomu, kto mi zo života urobil peklo? Tak to ďakujem veľmi pekne. To teda v žiadnom prípade! Nemám za čo. Ja som to nechcela! Nikto sa ma nepýtal, či to chcem. A ja som to chcela úplne inak! Celé, všetko to malo byť inak. A urobila som všetko! Tak do prdele, prečo by som ja mala niekomu ďakovať???)

Toto som si myslela, ešte nedávno. V skutočnosti som sa vďaka všetkému zlému, čo sa mi stalo… počkaj ešte raz. V skutočnosti som sa vďaka všetkému ťažkému, čo sa mi v živote stalo ohromne veľa naučila. O sebe. Prestala som zo všetkého obviňovať celý svet. Vybudovala som si sebavedomie. Interne, nie externe. V rámci vlastného uznania samej seba, nie toho z vonku, na ktoré som celý život čakala. Začala som v seba veriť. A milión ďalších vecí, ktoré už sú moje navždy. Ťažké to bolo. Ale o tom inokedy.

Takže ti ďakujem za všetko, čo si ma naučil/a. A stále ma učíš. Ďakujem ti aj za všetky tie krásne chvíle, ktoré som vďaka tebe zažila. Tie chvíle, keď som si povedala:

„Teraz som šťastná!“

„Bože, mne je tak dobre!“

„Taká som rada, za ľudí, ktorých mám v živote!“

Alebo keď som si len pred spaním rekapitulovala svoj deň, mala som pritom úsmev na tvári a do vesmíru som vysielala odkaz: „Ďakujem ti život!“ Dúfam, že keď si to teraz čítaš, tak ťa napadne minimálne jedna krásna spomienka so mnou. Keď ti bolo dobre. Keď sme sa prechádzali, rozprávali, varili, jedli, pili, tancovali…milovali sa.

Prepáč. Za to, ako som sa niekedy chovala ja. Za všetko, čo som ti urobila. Vedome, či nevedome. Niekedy i „bezvedome“. Prepáč mi tie situácie, ktorým som ťa vystavila. Vedome, či nevedome. Niekedy i „bezvedome“. Za všetko o čom vieš, ale aj za to, o čom nevieš.

Všetky chyby, ktoré som kedy urobila, som urobila preto, lebo som sama mala v sebe nainštalované nefunkčné, či pokazené programy. Staré verzie antivírusov. No ale nebyť toho, čo mi prišlo do života, tak by som si ten svoj rozbitý software nikdy nezačala opravovať a preinštalovávať na novšie a lepšie verzie. Také, ktoré sú vytunené oproti tým starým. S vychytanými muchami. Pochopila som, že je jedno aký je hardware, keď software je úplne na prd. Takže ešte raz. Prepáč, mrzí ma to.

A teda aj keď som svojimi chybami možno ublížila mnohým, aj tebe, žiadnu neľutujem. Keby som ich nebola urobila, tak by som dnes nebola tam kde som a nemala na čom pracovať. Možno by som ani nevedela, že by som to robiť mala. Nemám ilúzie, že chyby už neurobím a že nikomu neublížim. Taká dokonalá nie som a ani nikdy nebudem. Stále to budem ja, dokonale nedokonalá. Svoja. No budem sa o to aspoň pokúšať. Každý jeden deň, kedy budem mať to šťastie, že sa ráno zobudím.

Myslím, že týmto už všetky prosby, ospravedlnenia i ďakovačky máme za sebou.

Teraz sa už môžem začať vyzliekať. Donaha vyzliekať svoje ja, aby som pomohla tomu tvojmu.

Tvoja Adrien